ďalšia
poviedka
Chuť žiť II.
Poviedka

Chuť žiť II.

kategórie: Vzťahy, Ženy, Muži |
publikované: 13.11.2015 | autor: Peter

Volám sa Jana som obyčajná žienka domáca.Mám skoro 30 a krásne 5 ročné dvojčatá, milujúceho a úžasného manžela, ktorý sa snaží, aby sme mali všetkého dostatok. Tak sme si teda kúpili dom, no taký domček s malou záhradkou na okraji mesta, kde je ticho a kľud... Niekedy až veľmi.

Manžel občas až do noci zostáva v práci, a keď deti zaspia, to čakanie na neho, kým príde, mi pripadá ako večnosť. Samozrejme, že ho milujem, ale keď je od rána do večera v preč, tak pred spaním ma už len pohladká a pobozká, spýta sa, či nám doma niečo nechýba, no a skôr ako mu odpoviem, už ma vôbec nevníma. A takto je to každý deň, každú noc.

Pomaly si zvykáme na nových susedov. Raz, keď deti pooobede spali, prišla susedka od vedľa, Monika. Príjemná osôbka, je asi tak v mojom veku. Chvíľu sme sa bavili tak o všeličom... Život, rodina, práca, ako sa nám tu býva... Ona je rada, že konečne nejaký mladý pár sa sem prisťahoval.

Pravda


Začala sa potom vypytovať, akého mám muža a či nám to spolu funguje. Neviem ako, ale tak ma dostala svojimi otázkami, že som jej všetko rozpovedala, aká je pravda u nás doma. Monika sa na mňa zadívala a povedala mi, akého si našla ona skvelého chlapa, že všetko jej spraví, čo jej na očiach vidí, hýčka ju a ten sex... Jedna báseň. Potom si Monika vzdychla, „Aspoň keby môj muž bol spolovici ako on...“

image

Neviem ako, ale všetko som jej rozpovedala.

 

Zarazila som sa a nevedela som, čo mám povedať. Ale tak je to jej život. Zrazu som teda zistila, že nie som sama, ktorá potrebuje viac lásky, nehy, láskania. Tak sme sa dohodli, že v piatok si pôjdeme niekam do mesta sadnúť na kávu, trošku vypnúť a prísť na iné myšlienky. V piatok poobede som zavolala manželovi, nech príde skôr domov, že idem so susedkou do mesta. No hneď mi oznámil súrnu poradu a nejaké stretnutie... A samozrejme následne aj večeru s budúcim klientom. Tak som narýchlo zohnala cez opatrovateľskú službu vysokoskoláčku, s ktorou som sa dohodla, nech sa stihnem pripraviť aj ja.

Všetko išlo podľa plánu, prišla hodina H, Monika sedela oproti mne a čakala na moju reakciu, keď mi povedala, že príde aj jej milenec. Na chvíľku som zapochybovala, či to bol dobrý nápad, ale zostala som.

Zrazu mala Monika na tvári široký úsmev. Pomaly sa blížil zo zadu, veľmi ma neregistroval, keď k nej prišiel. Ovanula ma veľmi príjemná vôňa parfému, v tom šere a prítmí sa zrazu otočil a chcel ma pobozkať na privítanie a zoznámenie jej milenec a... môj manžel. Skoro som onemela, v momente mi prebehol mysľou celý život, jeho nadčasy v práci a porady, únava, keď prišiel domov... A nakoniec aj to presťahovanie do domu, aby mal bližšie k nej.

Vstala som, naše oči sa stretli, chcel mi podať ruku, stratila som však silu mu ju podať, stratila som chuť dýchať, stratila som... chuť ziť.


autor: Peter

diskusia k poviedke

poviedky, ktoré sa Vám budú páčiť

partneri