Dar Milovania

Už chápem, prečo ženy podvádzajú II.

ďalšia
poviedka
Chuť žiť
Poviedka

Chuť žiť

kategórie: Vzťahy, Intimita |
publikované: 23.10.2015 | autor: Peter

Zuzana pomaly otáčala kľúčom v zámke, keď jej zrazu zazvonil mobil. „Super, dnes tu budem zasa sama“, prebleslo jej hlavou, keď sa dozvedela, že jej mladú kolegyňku záhadne rozbolela hlava.

Zuzana bola majiteľka kvetinárstva v malom mestečku, mala 40, tri skoro dospelé deti a manžela, ktorý mal 50 a chcel mať už konečne kľud. Kvety odmalička milovala a bola rada, keď si u nej niekto objednal kyticu. Po každodennej príprave vecí, konečne otvorila a čakala, komu môže spraviť radosť v tento deň.

Neznámy


Dvere sa zrazu otvorili a vstúpil vysoký muž v obleku, ktorého ešte nikdy v mestečku nevidela. „Dobrý deň, rád by som si objednal kyticu k sviatku, pre ženu.“ Pozorne ho počúvala, teda skôr zapisovala, lebo myšlienkami bola zrazu úplne mimo, keď zacítila jeho silný parfém.

Neznámy sa usmial, nakoľko videl, že Zuzana si zapisuje všeličo, len nie to podstatné, tak jej pre istotu podal vizitku, ak by sa vyskytli nejaké nejasnosti, podal jej ruku a odišiel. Zuzana stála ako očarená, vôbec netušila, čo sa s ňou deje, len srdce jej bilo ako na poplach.

image

Vôbec netušila, čo sa s ňou deje, len srdce jej bilo ako na poplach.

 

Po preštudovaní, čo to čmárala, zistila, že veľa materiálu na kyticu ani nemá. Zrazu ako zhypnotizovaná zdvihla mobil a vytočila číslo, „Tu-tu kvetinárstvo, za-zálohu ste zabudli...“, ledva sa vykoktala a hneď zložila, keď jej Neznámy povedal, že je ešte v mestečku a príde.

Ked vošiel znovu, už z diaľky cítila vôňu a sledovala jeho úsmev, položil bankovku na pult, podal Zuzane ruku a veru mala čo robiť, aby to ustála a ovládla svoje kolená, ktoré sa jej zrazu podlamovali, ani sama nevedela prečo.

Po jeho odchode okamžite zavolala do centrálneho skladu, aby na zajtra ráno mala materiál na kyticu, pretože poobede si ju mal Neznámy vyzdvihnúť. Zbytok dňa ubehol ako voda, doslova sa tešila domov, aby ráno mohla ísť do práce, čo sa jej už dávno nestalo. Vstala skôr, upravená, v krásnych dlhých šatách sa ponáhľala do práce, aby čím skôr začala s kyticou a snáď, aby Neznámeho ešte viac preskúmala.

Doobeda kytica bola hotová, na obed ani nemala chuť, hoci jej v bruchu škvrkalo, len to nebolo vôbec od hladu. A tak čakala, čakala ako lovec na svoju korisť, aj keď dnes chcela byť lovená ona.

Prišiel a rýchlo otvoril dvere. Zuzana s úsmevom na tvári mu chcela niečo povedať, no on jej podal zvyšok sumy, vzal kyticu so slovami, že sa ponáhľa a ďakuje a bol preč.

Ostala ako obarená, sadla si a premýšľala, dlho-predlho, čas sa nekonečne vliekol, zbalila veci a pomaly sa chystala domov. Myslela na Neznámeho a na tú ženu, za ktorou doslova utekal, postupne sa vracala naspäť do reality, keď tu jej prišla sms: „prepáčte, veľmi som sa ponáhľal, babičke aj príbuzným sa kytica veľmi páčila, ostávam tu v mestečku ešte pár dní...“.

Zuzana nevedela čo majú tie bodky znamenať, vedela ale jedno, dostala znovu CHUŤ ZIŤ.


autor: Peter

diskusia k poviedke

poviedky, ktoré sa Vám budú páčiť

partneri