Dotkni sa mojej duše

Pod hviezdami

ďalšia
poviedka
Keby som...
Poviedka

Keby som...

kategórie: Vzťahy |
publikované: 21.01.2018 | autor: Mária R.

Bola to krátka cesta. Srdce mi šialene skákalo a potili sa mi dlane. Hruď sa mi prudko dvíhala a nervozita dala do pozoru jemné chĺpky na mojom krku. Sedela som s ním na zadnom sedadle a dívala sa na napnuté svaly na jeho chrbte, kým sa nahol k šoférovi a vysvetlil mu moju adresu.

Bol všetkým, po čom som kedy túžila. A ja ho milujem skôr ako miluje on mňa. Milujem ho, aj keď mu nikdy nedovolím, aby sa ma dotkol. Milujem ho a on sa to nikdy nedozvie.

Chcel ma...


Cítila som jeho teplo, cítila som ako sedí vedľa mňa a díva sa. Na okná potichu bubnoval dážď a auto sa pohlo. Odhadoval ako zareagujem, keď sa ma opäť pokúsi pobozkať. Počula som jeho myšlienky, ako váha, ako chce a pred očami sa mi stmievalo, lebo som vedela, že nech spraví čokoľvek, ja to celé zničím.

Predstavovala som si, aké by to bolo, keby som bola niekto iný – keby som vyrástla v inom meste a stala sa zo mňa iná žena. Sedela by som dnes v noci v týchto krásnych šatách v tomto drahom aute? Mala by som vedľa seba dokonalého muža, ktorý túži iba po tom, aby som mu patrila? Možno áno. Možno by som ten bozk iniciovala ja.

image

Hodila sa mu okolo krku v tom momente, ako by šofér naštartoval tmavú limuzínu, ktorá nás viezla z toho zazobaného večierka, kde dusno a faloš hrali prvé husle.

 

Privinula by som sa k nemu a pobozkala ho na pery. Dovolila by som mu, aby mi jazykom pootvoril ústa a pohladil teplé vnútro mojich úst. Nechala by som sa strhnúť bozkom a snažila sa pritisnúť sa k nemu čo najbližšie. Dovolila by som jeho rukám, aby blúdili po mojom tele. Bola by som opitá z pocitu jeho tela na mojom tele, z jeho chuti, z jeho vône. Uchopil by ma za boky a vysadil ma do svojho lona.

Potom by sme sa spolu vytackali z auta a smiali sa na znudenom výraze nášho šoféra, ktorý to mľaskanie a vzdychanie z našich bozkov musel počúvať celú cestu. Odomkla by som dvere a pozvala ho dnu. Možno by sme si dali drink a rozprávali sa o prešperkovanej večeri, ktorá sa na party podávala, možno by sme preberali moje platne a možno by sme rovno zamierili do mojej spálne, kde by ma najskôr prišpendlil o dvere a potom o matrac.

S vyzliekaním mojich šiat by som mu musela pomôcť, predsa len, je to iba chlap a predpokladám, že nevie, čo s korzetom a dvomi spodničkami. Predpokladala by som správne. Z nohavičiek by ma vyzliekol už on práve vo chvíli, kedy by som ja odhodila jeho opasok a vyzliekla tmavú košeľu. Rukami by som ho pohladila po hrudi a stisla jeho zadok. Aby vedel.


Aby vedel, ako veľmi ho chcem a čo všetko mu idem dať.


Natlačil by sa medzi moje nahé stehná a vzal by si ma vášnivo a divoko. Nebránila by som sa. Možno trochu, ale nie preto, lebo by som mala strach, ale preto, lebo by to rozkoš medzi nami iba znásobilo. Dala by som mu všetko, venovala každý vzdych i každý úder môjho srdca. Každý dotyk.

product

Dovolila by som mu, aby sa ma dotkol, aby sa ma dotýkal a aby ma miloval. Menili by sme polohy celú noc a možno by sme zostali v tej prvej – lebo by bola dokonalá. Vyvrcholila by som iba z jeho prudkých dotykov i z návalu emócií, ktoré by vybuchovali rovnako ako moje nervové zakončenia. O pár sekúnd by ma nasledoval a pri divokom prirážaní by šepkal moje meno. Držal ma a preplietal naše ruky, kým by som sa nevrátila späť k nemu. Posieval moju tvár malými bozkami… a potom… po tom všetkom by ma objal. Silno a celým telom. Iba keby som...

Zadržala som dych. Naklonil sa ku mne a… a s previnilým a sklopeným pohľadom som sa odtiahla. Tak ako som to spravila už niekoľkokrát predtým. Vedela som, že toto je naposledy, kedy sa o niečo pokúsil a bola to iba moja vina. Vina mojej zlomenej mysle a minulosti.

„Nie je to fér. Ty sa ma môžeš dotknúť. Kedykoľvek by si chcela, ale nechceš,“ Oči upieral na okno, na ktoré potichu klopkali dažďové kvapky. „Ja by som vymenil celý svet za to, aby som sa ťa mohol dotknúť práve teraz. Ale nemôžem. Nie je to fér.“ Posledné slová takmer zašepkal a ja som sa konečne odhodlala otvoriť dvere a vystúpiť.


Stála som v daždi a dívala sa na jeho odvrátenú tvár, ako zatína prsty do svojho kolena až mu belejú hánky. „Mrzí ma to,“ povedala som, keď sa dážď miešal s mojimi slzami. Potichu som zavrela dvere jeho čierneho Audi, odstúpila od auta a rozbehla sa k vchodovým dverám, za ktorými na mňa čakalo väzenie.

Väzenie, ktoré nepostavil nikto iný, len ja.


autor: Mária R.

diskusia k poviedke

poviedky, ktoré sa Vám budú páčiť

partneri