Vášnivá otrokárka

Pohltená...

ďalšia
poviedka
Učiteľka lásky - I.časť
Poviedka

Učiteľka lásky - I.časť

kategórie: Vzťahy, Ženy, Muži, Láska |
publikované: 02.09.2017 | autor: Lajla

„Nič nie je krajšie ako prítomný okamih, pretože v ňom sa dá tvoriť, v ňom sa dajú prežívať aj všetky tie nebadané ale slastné pocity vzrušenia a prepojenia duší.“ Dočítala vetu z novej knižky a pozrela veľavravne na neho.

„Takže možno,“ dodala pokojne.

Pozeral na ňu a zjavne nechápal. „A čo tým chceš povedať?“ vyprskol nevrlo.

„Nechcem sa proste viazať, keď to tak budem cítiť, tak ti to oznámim alebo to sám vycítiš.“ Vybadala jeho pochybnosť a znova sa mu pozrela do očí. „Prečo ti nestačia pekné okamihy, ktoré prežívame a prečo to chceš zrazu tak hnať?“ pokračovala. „Poslednú dobu si proste zvláštny, nepokojný, správaš sa proste nevhodne.“

Znelo to celé tak chladne v jej podaní. Chladná inteligentka, ktorá má na všetko inteligentný a múdry názor, prebehlo mu hlavou.

„Nevyznám sa v tebe v poslednom čase, ale vôbec,“ odpovedal jej.

„A práve preto ma máš!“ zasmiala sa, ale bolo v tom cítiť iróniu. „Ale tvoje pokusy a snaha si ma pripútať všetko pekné medzi nami len kazia a hovorím ti to otvorene,“ dodala.

„Skôr si myslím, že ty ma už nemiluješ,“ odpovedal jej.

„Prosím ťa, ale milujem ťa ...“ vzdychla.

Postavil sa a zamieril k dverám. „Si sebec!“ vyletelo z neho a zabuchol za sebou.


A ty nie si sebec? Obyčajný „dosebazahľadený“ sebec. Pomyslela si sama pre seba a nebolo v tom taktiež nič láskavého. Vybuchoval, bol žiarlivý, všetko mu vadilo, emocionálne sa nezvládal. Požiadal ju o ruku, ale nemohla mu povedať proste „áno“. Po pár rokoch, čo sa poznali, ich vzťah začal naberať úplne iné grády. Je to vôbec možné, aby sa obaja takto zmenili? Že takto sa zmenil ich vzťah? Ničil všetko krásne v nej, pomaly ale isto. A či ho ešte miluje? Už vlastne ani nevie a pochybuje aj o jeho láske...

image

Znelo to celé tak chladne v jej podaní. Chladná inteligentka, ktorá má na všetko inteligentný a múdry názor, prebehlo mu hlavou.

 

On bol už rozhodnutý, proste to ukončí. Načo to divadlo, pre koho, išlo mu mysľou. Nemá to už proste význam, nerozumejú si už ako kedysi a on to cítil už dlhšie, preto bol taký nepokojný. Kde sa stala chyba, on nevie, ale je koniec skôr či neskôr a je to už jedno.

„Jedno pivo,“ požiadal pri bare a rozpol si košeľu pri golieri a chytil sa za pestovanú bradu. Ako sedel na barovej stoličke okolo neho prechádzali tanečnice stále zvodne pohupujúce bokmi. Bol v tanečnom erotickom bare. Vyblýskané, upravené a zvodné tanečnice. Ženy rôznych tvarov, kyprých aj štíhlejších, aké si len chlapi môžu želať a vysnívať. Na prsiach sa im leskli trblietky. Dnes ho to nezaujímalo.

„Hej, fešák, ako sa máš?“ prihovorila sa mu veselo jedna z nich s veľkým úsmevom.

„Fajn, oslavujem dnes a čo ty?“ pozrel ironicky na ňu a zdvihol fľašu na prípitok. Tanečnica sa zatvárila, že jeho ironický tón prepočula a pokračovala ďalej v konverzácii.

„Nechceš milú spoločnosť?“ usmiala sa.

„Hm, chceš mi predať lásku?“ pozrel na ňu znova ironicky.

„Tak po prvé láska sa kúpiť nedá, ale môžeš sa jej učiť a po druhé, ja nie som na predaj, toto je tanečný bar a práve mi skončila smena.“ Prehodila si vlasy a veľkými tmavými očami sa na neho skúmavo zahľadela, akoby mu hovorila, že by sa mal uvedomiť.

„Tak prepáč, len som žartoval,“ dodal už mierne, ale trochu nezainteresovane, hľadiac do fľaše piva. Potom k nej zdvihol zrak. Bola krásna, mala snedú opálenú pleť, tak spontánna, úprimná a sebavedomá. A tie iskričky v očiach čo mala, keď sa neho pozerala, on už dávno nevidel. A už vôbec nie u svojej dlhoročnej priateľky. Plné prsia v plavkovom tope sa jej tiež trblietali od trblietok.

„Nie som asi dobrá spoločnosť na dnes,“ odpovedal.

„Hm, no áno vyzeráš trochu ako keby ťa prešiel parný valec, ale to prežijem.“ Usmiala sa a žiarila pri tom ako slniečko. Zahrialo ho to pri srdci, ako keby prišla niekde z pláží slnečného Bali a doniesla so sebou úžasnú hrejivú a životodarnú energiu. „Tvoja učiteľka lásky,“ napadla ho zvláštna myšlienka, ktorú mu ako keby niekto práve pošepol.

„Tak dobre, prisadni si,“ prisunul jej stoličku.


Pokračovanie nabudúce...


autor: Lajla

diskusia k poviedke

poviedky, ktoré sa Vám budú páčiť

partneri