Rebeka - 20.kapitola

Na hrane, strhujúci denník Phiffany

ďalšia
poviedka
Love you, goodbye
Poviedka

Love you, goodbye

kategórie: Ženy, Muži, Vášeň, Láska |
publikované: 19.02.2017 | autor: Mária R.

„Prečo to tak bolí,“ vzlykla a tesnejšie si pritiahla sveter k telu. Stála iba pár krokov od neho, uprostred napoly zbalených krabíc s ich spoločnými vecami, ktoré sa práve rozdelili na veci jeho a veci jej. Túžil ju objať. Tak veľmi ju chcel ešte raz objať. A tak to urobil. Stačili iba dve sekundy a tri dlhé kroky a opäť ju mal v náručí. Zhlboka vydýchla a vlhkú tvár mu zaborila do krku.

„Veľmi by som chcela, aby to bolo inak… aby si… aby sme...“

„Pssst,“ pomaly ju hladil po chrbte a pery pritisol na vlasy. „Ja viem,“ zašepkal. „Viem...“ Mĺkvo prikývla a schúlila sa do jeho pevných rúk.

Po pár chvíľach v spoločnom objatí zdvihla zrak a uprene sa na neho zadívala. Na stotinu sekundy sa jej v pohľade mihla iskra a on neváhal a tú iskru chytil. Premietla sa v jeho očiach ako v zrkadle a nedovolil si žmurknúť, aby tú iskru tak dobre známeho vzrušenia udržal pri živote. Ešte tento jedenkrát. Ešte naposledy.


image

Nemusela nič povedať a on vedel, že súhlasí. Mal povolenie. Dovolila mu, aby ju ešte raz pobozkal. Jeho ústa sa pomaly a nežne obtreli o jej ružové, od sĺz slané pery.

 

Netrvalo dlho a vzrušenie ich oboch donútilo nevinný bozk prehĺbiť na vášnivý tanec dvoch jazykov. Tanec podľa krokov, ktoré obaja tak dobre poznali. V ich pohyboch bolo niečo trpkosladké. Vedeli, že práve opúšťajú niečo, čo bolo doteraz ich, čo spolu stvorili a teraz sa s tým musia spoločne rozlúčiť. Ešte majú túto chvíľu, ešte majú tento moment, kedy sa stále milujú, kedy sú stále spolu a ich láska je rovnako silná, ako bola kedysi.


Dovolila mu, aby jej roztrasenými rukami vyhrnul sveter a rozopol džínsy. Jej telo bolo mäkké a teplé, také, aké vždy obdivoval, keď vyšla zo sprchy a nahá sa prešla okolo neho. Presne také, aké v noci objímal a ráno sa s ním v náručí zobúdzal. Ešte stále je jeho. Ešte dnes. Dovolila mu, aby ju uložil do ich postele, ktorá im bude patriť už iba zopár minút. Porozopínala mu košeľu a nedbalo ju odhodila na dlážku. Opäť uväznil jej pery a pozornosť venoval aj jej stvrdnutým a citlivým bradavkám. Z úst jej unikol vzdych a prehla sa ako luk. Vyžadovala jeho maximálnu pozornosť a všetku tupú bolesť z ich rozchodu uložila do malej škatuľky, o ktorú sa bude starať až keď bude po všetkom. Až keď zodvihne ich oblečenie z podlahy a potichu odíde z jeho bytu i z jeho života.

Dovolila mu, aby ju miloval. Zo začiatku nežne, ľahko, s láskou a opatrnosťou. Jemne do nej vnikol, keď ležala na ňom a pri každom pohybe, kedy sa dostal o ďalší kúsok hlbšie, ju objal ešte o niečo pevnejšie. Nesnažila sa potlačiť vzdychy, povzbudzovala jeho pohyby hlasným stonaním a kŕčovitým zovretím jeho pliec.

Dovolila mu, aby v nej zapálil oheň. Oheň, ktorý pálil čoraz príjemnejšie a príjemnejšie. V podbrušku sa mu nahromadilo teplo a on sa zúfalo snažil spomaliť, zastaviť čas, aby takto spolu, v objatí a bez slov, zostali večne. Aby sa mohli milovať a udržať svoju lásku pri živote. Aby nemusela odísť.

Dovolila mu, aby spoločne ten oheň uhasili. Zvrtol ju a otočil na brucho, svojou váhou pritlačil do matraca a preplietol svoje prsty s jej drobnými rukami. Vášnivo ju bozkával na krk, keď sa zabáral do jej tepla. Snažil sa nemyslieť. Momentálne žil iba pre jej dotyk. Pre jej teplo. To teplo, ktoré ju vynieslo do oslepujúcich výšok. Strácal dych, keď ho o pár sekúnd s červeňou v lícach nasledovala. Aj keď bol koniec, vedela, že túto noc musí zostať.

Dnes ešte patria jeden druhému. Zajtra otvorí tú škatuľku a bude sa znovu učiť žiť bez neho.

autor: Mária R.

diskusia k poviedke

poviedky, ktoré sa Vám budú páčiť

partneri