Keď si ťa prehadzuje ako hračku

ZÁMOK

ďalšia
poviedka
Rozkošný zvrhlík
Poviedka

Rozkošný zvrhlík

kategórie: Vzťahy, Intimita, Sex a sexualita |
publikované: 29.01.2016 | autor: Intimi

Moje telo sa cítilo ako nástroj, na ktorom včera v noci niekto dokonale hral celé hodiny, a zdalo sa, že sa mi splnilo želanie: včera v noci som žila iný život. Bol to život ženy, ktorá ma divokého, pozorného milenca. Napriek pľušteniu, svalovej horúčke a únave som cítila zvláštnu spokojnosť, ktorá ma zasiahla až do špiku kostí a do najvzdialenejšej časti môjho mozgu.

Spomínam si, čo sa dialo na gauči v obývacej izbe, keď Ansel neskôr dokončil, čo začal v chodbe pred salónikom. Cítila som jeho ruky, keď mi odťahoval bielizeň a citlivými prstami putoval hore-dolu po mojej rozpálenej pokožke.

„Si taká mäkká,“ hovoril popri bozkoch. „Si mäkká a vlhká, a ja sa bojím, lebo som priveľmi divoký pre toto malé, sladké telo.“ Ruka sa mu triasla, spomalil tempo, keď mi sťahoval spodnú bielizeň a odhodil ju na podlahu. „Najskôr urobím dobre tebe. Pretože len čo sa do teba dostanem, určite stratím hlavu,“ povedal so smiechom, šteklil mi boky, obhrýzal sánku a ruka mu kĺzala dolu mojím bruchom a naspäť a medzi moje nohy. „Povedz mi, keď ti bude dobre.“

Povedala som mu to takmer okamžite, keď pritlačil prsty na môj klitoris a posúval ich jemne sem a tam, až kým som sa nezačala triasť, prosiť a rozopínať mu nohavice. Stiahla som mu ich nešikovne nadol, ani som mu ich nerozopla, chcela som len cítiť jeho ťažký pulz vo svojej dlani. Zachvela som sa, keď si moje telo spomenulo na prvý orgazmus, ktorý nie a nie poľaviť, a on ma priviedol ešte k jednému, až som ho odstrčila a zliezla z gauča, aby som ho vzala do úst.

Ale nepamätám sa, ako sa to skončilo. Myslím, že sa urobil. Zrazu ma pochytila panika. „Tam... v obývačke, urobil si sa?“ Oči sa mu na chvíľu rozšírili, potom ich zaplnilo pobavené svetlo. „Čo myslíš?“ Bolo na mne, aby som zmraštila nos. „Myslím, že áno?“ Predklonil sa, päsťou si podopieral bradu. „Čo si vlastne pamätáš?“ Och, ten malý hajzel. „Veď vieš, čo sa stalo.“ „Možno som zabudol? Možno by som chcel počuť, ako mi to hovoríš.“


Zavrela som oči a spomenula si, ako som cítila koberec na svojich holých kolenách, ako som sa pokúšala zvyknúť si naňho, veľkého v mojich ústach, jeho ruky v mojich vlasoch, jeho stehná chvejúce sa pod mojimi hladkajúcimi dlaňami.



image

Cítila som jeho ruky, keď mi odťahoval bielizeň a citlivými prstami putoval hore-dolu po mojej rozpálenej pokožke.

 

Keď som pozrela hore a on ma stále sledoval, spomenula som si, ako presne vyzerala jeho tvár, keď vyvrcholil na mojom jazyku. Siahla som po káve, dvihla som ju k perám a glgla som si obrovským dúškom, ktorý mi popálil ústa.

A potom som si spomenula, ako ma Ansel preniesol do spálne, divoko bozkával a oblizoval každý centimeter môjho tela, sal ma a hrýzol. Spomenula som si, ako sme sa zvalili z postele na zem, ako spadla lampa. Spomenula som si, ako som o mnoho hodín neskôr sledovala, ako si naťahuje kondóm, a nahý sa týči nado mnou. Nikdy v živote som sa necítila taká nenásytná, ako keď som na sebe pocítila jeho ťarchu. Bol dokonalý: vtisol sa do mňa opatrne, hoci sme boli opití, hojdal ma v malých, perfektných oblúkoch, až som pod ním šalela, celá spotená. Spomínam si, ako stenal, keď sa blížil k vrcholu, a ako ma na matraci prevalil na brucho a zuby mi zaryl do krku. A zanechal mi tam jeden z mnohých odtlačkov.

Ansel ma pozoroval cez stôl s miernym, vševediacim úsmevom, ktorý mu jemne krivil ústa. „Tak čo? Bol som?“ Otvorila som ústa, aby som prehovorila, ale zarazila som sa pri šibalskom pohľade v jeho očiach, možno sme si obaja spomenuli, ako ma zdvihol, oprel o stenu a tvrdo sa do mňa vtlačil. Kde sme to boli, keď ma oprel o stenu? Spomenula som si, aký bol náš sex tvrdý a divoký, ako len pár centimetrov od nás zarachotil obraz, keď spadol na zem, a ako mi on hovoril, že som dokonalá. Rozpamätala som sa na zvuk padajúcich a rozbijajúcich sa pohárov, na pot, ktorý z neho kvapkal na moje prsia, aj na jeho tvár a ruku pritisnutú k zrkadlu za mnou. Vlastne nie, to bolo inokedy. Ježiš, koľkokrát sme sa vlastne milovali?

Úryvok z knihy: Rozkošný zvrhlík, Christina Lauren

autor: Intimi
zdroj: Rozkošný zvrhlík, Christina Laurenová

diskusia k poviedke

poviedky, ktoré sa Vám budú páčiť

partneri