ZMENA

Schody, ČASŤ I.

ďalšia
poviedka
Jeho vôňu cítim dodnes...
Poviedka

Jeho vôňu cítim dodnes...

kategórie: Nežnosti, Intimita, Sex a sexualita |
publikované: 25.12.2015 | autor: Monika

Nežnosť... Ak počujem toto slovo, moje zmysly sú zrazu vnímavejšie, citlivejšie a ostražitejšie. Lepšie vnímam svoje oblečenie na mojej pokožke, lepšie cítim vône, zrazu ostrejšie vnímam chute a vždy sa mi zrazu vynorí presne jedna vôňa, presne jedna chuť, presne jedna spomienka pocitu pokožky jedného muža na tej mojej.

Alana som spoznala, keď som bola na konferencii o rakovine prsníka a o najnovších výskumoch, ktoré ju riešili. V hale bolo dosť lekárov a odoborníkov, no tento muž bol zvláštny. Nebol to nafúkaný vedec, ktorý exceloval viac svojim egom, ako svojimi vedomosťami. Po všetkých prednáškach kapacít, ktoré mali zmraštené obočia, prehnanú gestikuláciu a mimiku, sa zrazu postavil pred plátno on. Vtedy som netušila kto to je, ako sa volá, aký je. Bol to vysoký chlap, hnedé oči, hnedé vlasy, trošku tmavšia pokožka, kľudný hlas. Nerozprával agresívne, prehnane sebavedome, nerozhadzoval rukami, neprechádzal sa zo strany na stranu, ale každá žena ho napriek tomu priam bez dýchania počúvala. Vychádzal z neho kľud, rozvážnosť, miernosť, ale zároveň aj nedostupnosť.

Pád


Počas obednej prestávky som sa ponáhľala na toalety, keď som sa zrazu zavadila o vlastnú šatku a potkla sa o ňu. Tesne pri zemi ma zachytil muž s jemnými rukami, bol to Alan. Ako som tak zahliadla jeho tvár, hneď som sčervenela, jeho zreničky pálili dieru do tých mojich a nezmohla som sa na nič iné ako na „...pardon...“ a „...ďakujem...“. Alan mi pomohol vstať a ďalej mi nevenoval žiadnu pozornosť. Dokonca mi ani neodpovedal a pokračoval v konverzácii s jedným z lekárov. Cítila som sa veľmi hlúpo. Nevenoval mi ani jeden úsmev, ktorý by situáciu odľahčil.

Po prestávke pokračovala na konferencii rada prednášok a ja som sa po incidente cítila nielen maximálne trápne, ale aj nepríťažlivo. Poznáte ten pocit po trapase, kedy vaše sebavedomie klesne pod bod mrazu a vy máte len chuť sa prepadnúť. Zrazu si však na prázdne miesto vedľa mňa prisadol on. Krvi by ste sa vo mne nedorezali, ale tvárila som sa, že naďalej pozorne počúvam. Zrazu mi na stehno položil lístok, na ňom stálo: „Pôjde so mnou na večeru tá najladnejšie padajúca žena v tejto hale? J“. Tak tu bol ten jeho úsmev schovaný, na papieriku! Len mi šklblo kútikom a napísala som odpoveď: „Veľmi rada, ale len keď prinesiete chrániče na kolená.“ Alan sa pri prečítaní odpovede usmial.

Po konferencii sme sa stretli na recepcii hotela, kde boli všetci účastníci ubytovaní a zobral ma do veľmi decentnej reštaurácie. Počas večera sme sa veľa rozprávali, o našich životoch o našom detstve, veľa sme sa smiali. Alan bol slobodný vedec, ktorý bol od 18tich sirota a musel si na svoje štúdium zarábať sám, preto tá skromnosť.

image

Ani neviem ako, ale ako sme sa tak rehotali na jednej z jeho historiek, zrazu som z ničoho nič pocítila jeho pery na tých svojich. Bolo to absolútne nečakané, ale tak veľmi úprimné.

 

Zrazu naše úsmevy klesli a ja som sa len hlúpo opýtala „Prečo?“ Povedal: „Pretože tak zvučný a krásny úsmev som už dávno nepočul a nevidel.“


Zo mňa v tej chvíli vypadlo len: „Pomiluj ma.“


Netuším, kde sa to vo mne vzalo, jednoducho to zo mňa vyletelo. Chvíľku sa na mňa díval, hlboko do mojich očí. Opatrne položil príbor, vytiahol z peňaženky peniaze, položil ich na stôl, postavil sa, aby mi odtiahol stoličku, podal mi kabát, chytil ma za ruku a bez slova sme opustili reštauráciu.

Celý čas sme v taxíku ani prehovorili, len sme sedeli vedľa seba a držali sa za ruky. Keď sme prišli na jeho izbu, džentlmensky mi pomohol vyzliecť kabát, nežne ma pri tom bozkával na krk. Od krku pomaly prešiel až k mojim ramenám a pomaly mi zvliekol ramienka topu a podprsenky. Hladil a bozkával ma nežne a jemne a postupne ma odviedol na posteľ.

Tá noc bola tá najnežnejšia, najcitlivejšia, najprecítenejšia v mojom živote. Alan bol tak jemný, pomalý a zmyselný, že som si v jeho objatí želela byť naveky.

Samozrejme tomu tak nebolo, ale jeho vôňu, dotyky a hnedé oči si pamätám živo dodnes a myslím, že na ne nikdy ani nezabudnem.


autor: Monika

diskusia k poviedke

poviedky, ktoré sa Vám budú páčiť

partneri