S Marekom, mojím manželom, sme sa rozhodli stráviť víkend na chate. Zima bola riadna a našim potomkom sa veľmi nechcelo ísť, vraj sú zaneprázdnení koncom roka. Mne to aj celkom vyhovovalo, trocha kľudu a vypnutie z pracovného stresu mi padlo vhod.
Keď sme dorazili na chatu a konečne sa prebrodili cez tie záveje, vybalila som veci. Dreva bolo málo, tak šiel Marek ešte nejaké pripraviť do kôlne. Zapaľovala som krb, kútikom som sledovala ako sa prezlieka, jeho pevné svaly som vždy obdivovala. Šla som za ním do kôlne s pohármi prevareného vína a srdce sa mi rozbúšilo pri pohľade, ako sa len tak v tielku lomcuje s tými klátmi jedna radosť. Po víťazstve nad tou hmotou z lesa, sa trochu napil na zahriatie a obliekol.
Prekvapil ma návrhom súťaže, kto postaví krajšieho snehuliaka, ten bude mať tri želania, ktoré mu musí druhý splniť. Už teraz som vedela, že vyhrám, nakoľko by mi Marek splnil všetko na svete, čo mi vidí na očiach. Súťaž dopadla ako som predpokladala. Môj snehuliak bol krásny a jeho sa podobal skôr na vojenský úkryt po leteckom nálete a s výhovorkou zlého topiaceho sa snehu ho aj rozprášil.