Vráťte hravosť do vášho vzťahu

Tajomstvá pre ženy, ako mať lepší orgazmus

ďalší
článok
Nielen v pralese sa ignoruje pás cudnosti!
Článok

Nielen v pralese sa ignoruje pás cudnosti!

kategórie: Sex a sexualita, Potešenie, Sebapotešenie |
publikované: 09.06.2016 | autor: Ľubica Sekerková

S témou mesiaca „hravosť“ sme sa pohrali trošku frivolne, no zároveň prísne vedecky. Náruživí cestovatelia, misionári či antropológovia si išli oči vyočiť na svojich pracovných potulkách svetom. Povinné orgie, neviazané zdieľanie pohlavných partnerov a všeobecne otvorená sexualita u všakovakých (šťastných) loveckých etník a kmeňov – to všetko im poriadne zamotalo hlávky!

Pohlavný obchod v raji


Vo fantastickej (a občas do špiku kosti drsnej knihe) „Na počátku byl sex“ spomína spoluautor Christopher Ryan ženy indiánskeho kmeňa Mohave, ktoré boli preslávené samopašným správaním a neochotou naveky žiť s jedným mužom. Takýmito šťavnatými pikoškami o „nežnom“ pohlaví sú nabité celé naše dejiny.

Veru, sánka padla aj kapitánovi Cookovi, ktorý po zakotvení na Tahiti pohotovo utrúsil: „Tahiťania uspokojujú všetky túžby a vášne na verejnosti.“

Jeho kolega z námornej brandže, Samuel Wallis, tu stvrdol tiež na istý čas, aby zaplnil (nielen) historické anály: „Tunajšie ženy sú všeobecne veľmi pekné, niektoré z nich sú skutočné krásavice, no ich cnosť neobstojí v skúške s klincom.“ Vysvetlíme. Tahiťania boli fascinovaní železom, následkom čoho bol jeden klinec reálnou cenou za pohlavný styk s domorodou slečnou. Keď Wallis z Tahiti vyplával, väčšina jeho mužov odfukovala rovno na palube, lebo už nemali žiadne klince, na ktoré by zavesili hamaky :-).

Pikantné je, že veľa ostrovov Tichomoria je dodnes známych svojou sexuálnou slobodou, ktorá pretrvala napriek snahe celej generácie počestných misionárov.

Sex na príkaz – bez príkras


Preleťme do ďalšej „škandalóznej“ destinácie. Čo vám napadne pri spojení Papua-Nová Guinea? Nám – až do smrti – nič iné ako „sväté“ Trobriandské ostrovy. Tu, prosím pekne, do dnešných dní slávia úrodu batatov tak, že skupinky mladých žien sa motajú po ostrove a „znásilňujú“ fešákov z iných dedín. Keď chlapi, nedajbože, nenasýtia ich potreby, údajne im odhryznú obočie. (Ehm, a potom že ženy majú slabé libido.)

product

Chlieb, hry a nemravnosti

Na(ne)šťastie nemusíme s mačetami brázdiť pralesy, ani sa vylodiť na ostrovoch pozemských rozkoší, aby sme narazili na podobne proaktívny prístup k súloženiu. Je všeobecne známe, že v starovekom Grécku sa oslavovali božské sviatky sexi Afrodity a plodného Dionýza nespútanou sexualitou. V cisárskom Ríme to nevyzeralo o nič „vatikánskejšie“. Nadšenci boha Bakcha tu usporadúvali orgie najmenej päťkrát mesačne! Nehovoriac o dnešnej Brazílii, kde sa počas karnevalu masa ľudí maximálne uvoľní a zúčastní sa rituálu „organizovaného nemanželského sexu“, známeho ako sacanagem.

Po všetkých týchto dôkazoch ľudskej hypersexuality sa (nielen) antropológom tlačí na pery otázka: Je naša súčasná kultúra vo vojnovom stave s našou prirodzenou sexualitou? Pokúsime sa v tom porýpať aj v ďalších článkoch, no dovtedy si vezme slovo idealista Mr. Kurt Vonnegut, Jr.: „Ľudské bytosti budú šťastnejšie – nie až vyliečia rakovinu, pristanú na Marse, odstránia rasové predsudky alebo až napustia jazero Erie, ale vtedy, keď nájdu spôsob, ako sa vrátiť k životu v primitívnych spoločenstvách. To je moja utópia.“

autor: Ľubica Sekerková

diskusia k článku

články, ktoré sa Vám budú páčiť

partneri