Ako si pritiahnuť spriaznenú dušu, ČASŤ II.

Láska ide cez posteľ

ďalší
článok
Ako si pritiahnuť spriaznenú dušu, ČASŤ I.
Článok

Ako si pritiahnuť spriaznenú dušu, ČASŤ I.

kategórie: Vzťahy, Tipy a rady, Láska |
publikované: 21.05.2016 | autor: Mária Krejčíková

Spomínam si, aké to je byť sama. Tak sama, že vás bolí duša, hľadá k sebe niekoho, kto jej veľmi chýba, aj keď ho ešte na vedomej úrovni ani nepozná. Tento článok píšem pre všetkých, ktorí hľadajú spriaznenú dušu. Vznikol na základe ako mojej vlastnej skúsenosti, tak so svojimi klientmi.

V úvode by som uviedla pár faktov. Ako prvý by som rada spomenula, že spriaznená duša nie je len jedna. Môžeme si vybrať a možno sme už nejakú stretli. Často sa totiž stáva, že sa zamilujete a veríme, že dotyčná osoba je pre nás tá jediná pravá a vyvolená, ale ono to nevyjde. Potom sa snažíme sami seba presvedčiť o tom, že to nebol ten pravý a že sme sa pomýlili. Tým ale veľmi podkopávajú svoju vlastnú intuíciu a vieru vo svoje vlastné srdce. Čo nás samozrejme brzdia, ak chceme opäť vstúpiť do vzťahu so spriaznenou dušou.

Ďalšia dôležitá informácia je, že nemusíte čakať. Nie je potrebné, aby ste sa zmenili, stali sa lepšie, pokojnejšie, dospelejšie, chudšie, alebo čokoľvek iné. Potrebujete sa iba uvoľniť a stať sa sami sebou, pretože niekde tu je človek, ktorý po vás túži rovnako tak, ako vy túžite po ňom, ale pod ťarchou masiek a sebaodsudzovania vás nemôže spoznať.


Milujte najskôr seba.


Začnite sa k sebe správať ako k milovanému človeku. Ak chcete vo svojom živote niekoho, kto vás bude milovať, je nutné sa naučiť milovať seba samého. Použijem jednu veľmi otrepanú frázu, v ktorej je viac pravdy, ako by kto čakal: "Správaj sa k sebe tak, ako chceš, aby sa k tebe správali ostatní!" Toto je jedna veľmi zásadná informácia, ktorá vás naladí na tú správnu vlnu.

Medzi prvým až tretím rokom života vzniká u ľudí takzvaný vnútorný dialóg. Je to spôsob, akým sa rozprávame v hlave sami so sebou. Tento dialóg prebieha stále s tým istým človiečikom, či už je nám 5, 18 alebo 50 rokov, vo vnútri sme to stále my, naše vnútorné dieťa, ktoré je zdrojom radosti zo života. Ruku na srdce, keby niekto tak, ako vy hovoríte sami k sebe, hovoril s vaším dieťaťom, nemali by ste chuť mu nafackovat? :) Teraz nehovorím iba o výrokoch typu: "Ja som ale krava! To som zvrzal. Som hrozná... ", ale aj o prehnaných nárokoch.

Namiesto toho, aby sme sa večer pochválili za to, že sme zvládli tak sto úkonov, ktoré sme chceli, tak si vynadáme za to, že sme nestihli ten stoprvý. Prehnané nároky nášmu vnútornému dieťaťu tiež ubližujú. Naše vnútorné dieťa je dieťa ako každé iné, chce sa hrať a baviť sa a hlavne chce byť prijímané. Keď sa pozriete na deti, na ktoré sa stále kričí, alebo na ktoré rodičia naložia bremeno naplnenia všetkých snov, ktoré sami naplniť nezvládli, nie je to veľmi radostný pohľad. Takéto dieťa nie je šťastné ani samé sebou.


Navyše priťahujeme do svojho života len ľudí, ktorí nám tento náš vzťah k sebe zrkadlia.


Ak chceme pritiahnuť spriaznenú dušu, človeka, ktorý nás bude milovať také, akými sme, je nutné začať hľadať na sebe to krásne. Šťastní ľudia sú tí najkrajší a najpríťažlivejší a k tomu, aby sme sa mohli radovať, je potreba uzdraviť naše vnútorné dieťa a náš vnútorný dialóg.

Človek sa stáva dospelým, keď sa odpúta od "právd", ktoré mu vštepili jeho rodičia, či spoločnosť a stáva sa sám sebe rodičom. Tou najlepšou mamičkou, ktorá objíme a povzbudí a zároveň milujúcim otcom, ktorý nás postaví späť na nohy a opráši nám kolienka, keď spadneme. Potom priťahujeme do života naozaj partnera a nie náhradu rodičia, autoritu, ani poslucháča, či niekoho, koho môžeme zachrániť alebo naopak mu slúžiť, ale naozajstného parťáka.


image

Miluj najskôr seba.

 

Tip:


Píšte si počas štyridsiatich dní, každý večer päť vecí, ktoré na sebe milujete (zakaždým iné). Myslite to vážne, ak napíšem: "Milujem, aká som citlivá", potom si spomeniem a prebudím situácie, kedy som naozaj bola citlivá. Toto cvičenie je veľmi efektívne z jednoduchého dôvodu. Po niekoľkých dňoch úloha prestáva byť tak jednoduchá a vy už od rána musíte premýšľať, akých nových päť skvelých vlastností na sebe nájsť. A to robí celé kúzlo. Už od rána o sebe premýšľate ako o milovanom človeku a nemáte čas si nadávať a byť na seba príliš tvrdá. A takých ľudí si do svojich dní začnete priťahovať. A keď sa pristihnete, že ste na seba príliš prísni, či dokonca zlí, pochváľte sa za to... Doteraz ste to nevideli a to, že to vnímate, je obrovský úspech. Nadávať si za to, že som si nadávala, vás nikam neposunie. ;)


Nie ste ten, kto si myslíte, že ste.


Keď sa narodíme, zabudneme, kto sme. Vstupujeme do tejto reality s nepopísaným vedomím. To, kto sme, nám hovoria najprv naši rodičia a príbuzní, potom učitelia a médiá a tak ďalej.

Ako deti bezhranične veríme svojim rodičom, sú pre nás všetkým, starajú sa o nás a pomáhajú nám, milujú nás. Keď nás bolí bruško, presne vedia čo robiť, keď máme hlad, tak nás nakŕmia. Sú pre nás dokonalé bytosti, vedia všetko. Takže keď povedia, že neviem spievať, tak majú pravdu nie?

Poviem vám krátky príbeh. Boli dvaja chlapci jeden Honzík a druhý Pavlík a boli to dobrí kamaráti. Raz sa spolu hrali vonku a zložili spolu pesničku. Obaja sa rozhodli, že ju doma zaspievajú rodičom. Honzík prišiel domov a našiel mamičku na dvore, ako vešia bielizeň. S veľkým krikom a nadšením za ňou celý udýchaný pribehol a zaspieval jej pesničku. Mamička chlapčekovi zatlieskala a ponúkla, že poprosí otecka, aby mu zahral na gitaru a môže tak skladať ešte viac krásnych pesničiek.

Pavlík priletel domov úplne rovnakým spôsobom, s veľkým rachotom vletel do kuchyne, kde začal spievať. Mamička bola ale unavená, bolela ju hlava, Pavlíkov braček mal v noci boľavé bruško a nikto doma toho veľa nenaspal. "Buď ticho! Zobudíš brata! To sa nedá počúvať! Bež si umyť ruky, bude večera!" Pavlík zvesil hlavu a vydal sa do kúpeľne, cestou stretol otca, ktorý sa rozospato zdvíhal z gauča s veľkým bručením. Pavlík si možno dodnes myslí, že nevie spievať...

Pravdou ale je, že všetci sme dostali všetky dary a môžeme ich využívať. Názor, či myšlienka, že niečo neviete alebo nezvládnete, existuje len preto, že jej veríme. Vaša duša je čisté vedomie, vy ste čisté vedomie, a to, čomu toto vedomie venujete, môže existovať vo vašom svete. Voľte preto múdro, čo je hodné toho, aby ste tomu venovali pozornosť. Veľa z myšlienok, ktoré svojim vedomím živíte, ani nie sú vaše.

Myšlienku si môžete predstaviť ako takú energetickú guličku, ktorá sa živí ľudským vedomím. Určite to poznáte, keď na niečo myslíte a človek vedľa vás o tom začne hovoriť. Tá myšlienka sa jednoducho pokúsila získať jeho vedomie a podarilo sa jej to. Teraz bola vyslovená nahlas, takže je ešte silnejšia.

Ďalšiu medvediu službu robí televízia, hlavne reklamy. Každá reklama vám tvrdí, že nie ste dosť dobrí. Potrebujete lepší telefón, lepšie zuby, lepšie handry, lepšiu pleť, inak ste spodina a nestojíte za nič. Dám vám tip ako používať TV, nalepte na obrazovku zrkadlovú fóliu a pri kávičke obdivujte, ako vám to pristane :).

Čokoľvek si o sebe myslíte, nie je pravda. Pravda je taká, že STE a to stačí. Cvičenie vyššie vám pomôže pretransformovať to, ako o sebe zmýšľate do pozitívnejšej roviny. Vykašlite sa na všetko, čo vám o vás povedali horoskopy, či ktokoľvek iný, skúste jednoducho robiť veci tak, ako ich cítite VY. Pomôže to priťahovaniu spriaznenej duše, pretože nech vás táto duša nájde v akejkoľvek situácii, spozná vás. Ak sa hráte na niečo, čo nie ste, alebo čo vám povedali, že máte byť, nemusí vás vidieť. Ten človek chce VÁS.


Otvorte svoje srdcia


Od malička sme vychovávaní v tom, že si svoje srdce musíme chrániť. Mať ho zatvorené a dávať si veľký pozor komu ho otvoríme. Opak je však pravdou. Telo má byť v srdci, nie srdce v tele. Otvorené srdce je guľa energie, ktorá nás obaľuje a chráni, a čím hlbšie do svojho srdca sme schopní sa ponoriť, tým jemnejšiou energiou našej vlastnej lásky sme chránení a podporovaní.

Ako na obrázku od Leonarda da Vinci, naše srdce je náš svet. Vaša otvorené srdce bude k sebe lákať iné otvorené srdce. Všetci vieme, že rovnaké sa priťahuje, takže ak sme stiahnutí a napätí, priťahujeme k sebe aj rovnakého partnera, ak chceme vzťah so spriaznenou dušou, je potrebné sa ukázať. "Aha, to som ja, tu, toto je moje otvorené srdce, sú na ňom jazvy a rany, ale nebojím sa a som pripravená!"

Až sa stretnú dve otvorené srdcia, určite sa stane, že na začiatku vzťahu vo vzájomnom prelínaní a prepájaní sa začnú dotýkať svojich starých rán. Pamätajte, že to čo vás bolí, nie je to, čo ten druhý povedal, ale to, čoho sa tým dotkol.

Udržte svoje srdce otvorené, aj keď bolí, takto sa staré rany liečia a miznú. Veľmi vám to pomôže na začiatku vzťahu. Nemusíte totiž čakať, až budete "mať odstránené všetky bloky". Chce to len mať odvahu vykročiť za svojím snom skutočnej lásky a krok za krokom ho tvoriť.


Ujasnite si, čo chcete.


Možno, si nechcete písať zoznam toho, aký má váš budúci partner byť preto, aby ste to neobmedzovali. Tu ale nejde o obmedzovanie, ale o vedomé tvorenie. Ak teda chcete svoju spriaznenú dušu do svojho života vedome privolať a tvoriť spolu krásny vzťah. Pretože vzťah sa nám nestane, vzťahy tvoríme. A je lepšie tvoriť vedome, pretože v podvedomí ešte môže driemať kde čo. :)


Pokračovanie článku - ČASŤ II. nájdete TU.

Autorka článku a lektorka, Mária Krejčíková, vám ponúka aj víkendový seminár PRITIAHNITE SI SVOJU SPRIAZNENÚ DUŠU, viac informácií o ňom nájdete TU.

autor: Mária Krejčíková
zdroj: www.terapietmou.eu

diskusia k článku

články, ktoré sa Vám budú páčiť

partneri